Strašenie v Conecticute

Istý dom na predmestí Southingtonu v americkom Connecticute sa stal inšpiráciou pre knihu, televízny film a nakoniec i hollywoodsky trhák. Bol postavený roku 1916 v koloniálnom štýle na Meriden Avenue a po dlhé roky slúžil ako pohrebný ústav, až kým sa v 80. rokoch zmenil na apartmány na prenajímanie. V tom čase sa doňho nasťahovala rodina z New Yorku a po viac ako dvoch rokoch bývania by sa ich paranormálne zážitky, ktoré v ňom zažili, dali prirovnať k známemu prípadu z Amityville. 
 

Prvé príznaky toho, že je čosi zle, sa začali prejavovať v správaní najstaršieho syna. Philip sa začal obliekať zvláštne, správal sa podráždene a písal znepokojivé texty, pričom niektoré obsahovali popis sexuálneho styku s mŕtvolami. Raz dokonca napadol svoju sesternicu so zámerom znásilniť ju, a tak bol nakoniec zatknutý a odvedený na psychickú prehliadku. Taktiež tvrdil, že v dome počuje hlasy a vidí zjavenia, vrátane muža v prúžkovanom obleku a malého chlapca oblečeného v kostýme Supermana. Rodičia však nezažívali nič neobvyklé a tieto reči zamietli s tým, že sú to iba halucinácie spôsobené jeho chorobou. Ich názor sa však čoskoro mal zmeniť. 

Keď Philip nebol doma, ostatní členovia rodiny začali tiež zažívať podivné javy priamo v dome i mimo neho. Ozývali sa nevysvetliteľné zvuky podobné trepotu krídel celého kŕdľa vtákov, v izbách sa vznášali odporné hnilobné pachy a teploty niekedy náhle prudko klesli. Keď raz Carmen umývala v kuchyni podlahu, voda sa vo vedre zafarbila do červena ako krv. V dome sa vraj zjavoval jeden vychudnutý prízrak s dlhými tmavými vlasmi a čiernymi očami a druhý prízrak s bielymi vlasmi a očami, ktorý mal na sebe smoking. Carmen a jej neter Tammy, ktorá k nim chodila na návštevy, tvrdili, že sa ich dotýkali neviditeľné ruky. Pri jednej príležitosti jedna ruka zovrela Carmen tvár a druhá ju potiahla za vlasy. Násilné javy mali zájsť až tak ďaleko, že neviditeľné sily sa nebránili ani znásilneniu, ktorému sa vraj nevyhol ani Allen.

K tomu všetkému rodina počas pobytu v dome zažila i niekoľko zvláštnych osobných tragédií, no nevie sa, či išlo o náhodu, alebo to malo súvislosť s temnými silami v ich domove. Po pár mesiacoch zomrel otec Carmen, ktorý podľahol angíne. Jej sestre zas diagnostikovali AIDS a jej brat zahynul pri nehode, keď ho prešla dodávka. Carmen mala tiež problémy v práci, keď sa jej uprostred práce vypínal počítač a telefón a jej auto nechcelo naštartovať. Čoskoro sa však dozvedela o známych paranormálnych vyšetrovateľoch a démonológoch Edovi a Lorraine Warrenovcoch, ktorí boli známi hlavne vďaka vyšetrovaniu neslávne známeho prípadu strašenia v Amityville. Snedekerovci sa tak nakoniec po dvoch rokoch strachu obrátili na Warrenovcov. 

Ed a Lorraine sa do domu nasťahovali na dobu 9 týždňov, pričom si pozvali i synovca Johna Zaffisa a vnuka Chrisa McKinnella, ktorí im mali pomáhať ako médiá. Po počiatočnom vyšetrovaní Warrenovci usúdili, že sa nejedná o typické strašenie, ale že v dome sídlia démonické sily, a tak sa obrátili na cirkev, aby bol dom vysvätený. Exorcizmus sa vraj konal v septembri 1988, no toto tvrdenie sa nedá presne overiť, keďže miestna diecéza neskôr poprela, že bola do prípadu zahrnutá. Warrenovci sa však stali svedkami priamych útokov na členov rodiny, ktorí od paranormálnych síl znášali facky, bitie a hádzanie o podlahu. Ed tvrdil, že taktiež počul prízračné zvuky reťazí, ktoré slúžili výťahu, ktorý mal rakvy z pivnice vynášať hore na poschodie. Historické pátranie nakoniec odhalilo, že jeden bývalý správca pohrebného ústavu bol obvinený z nekrofílie.

Snedekerovci sa nakoniec po údajnom exorcizme a dva a pol roku teroru z domu vysťahovali, no žiadni predchádzajúci ani ďalší nájomcovia v skutočnosti v dome nezažili nič nadprirodzené, a tak sa o tomto prípade dlho polemizuje. Spisovatelia, ktorí sa prípadom neskôr zaoberali a boli v kontakte s rodinou i s vyšetrovateľmi tvrdili, že údaje o prípade sú dosť zavádzajúce, keďže viacerí zúčastnení sa vzájomne popierali a vyzeralo to, že každý je presvedčený o svojej pravde. Rodina si však za príbehom vo všetkých rozhovoroch stála a tak skutočná pravda leží niekde medzi desivou realitou a nemenej desivou fikciou.

Výťah na mŕtvoly